Och, s bábätkom sa nedá to, tamto, hento. Áno, niektoré veci sa stávajú nedostupnejšími. Náročnejšími. Niekedy až (dočasne) nemožnými. Veľa však závisí od dieťaťa, od veku/štádia, v ktorom je, od jeho zdravia, od jeho povahy. No ešte viac závisí od rodičov. Pretože dieťa sa stáva súčasťou životného štýlu rodičov.
Napríklad cestovanie. Ľudia z nášho okolia nás radi upozorňovali, že to raz skončí, že s bábätkom sa to už nebude dať. Len si to ešte pekne užívajte. Vravievali. Bodaj by sme s takýmto prístupom potom všetci neodsúvali rodičovstvo pomaly do dôchodku.
Našťastie opak je pravdou a naša Lu cestuje všade s nami. Veď vlastne len robí to, čo má najradšej. Je so svojimi rodičmi (resp. na nich:) od rána do večera, vidí ich nadšené tváre a kopec nového okolo seba. Stále je v pohybe, niečo sa okolo nej deje a je centrom pozornosti, kdekoľvek sa pohneme. No čo viac si môže malé bábo priať?
Áno, je pravda, že si to nebude pamäť. Že to nie je jednoduché pre nás. Že nemôžme ísť takým tempom alebo tak ďaleko ako kedysi. Všetko je to o prispôsobení a flexibilite. Nie nášho bábätka, ale nás. A tak objavujeme nové dimenzie cestovania, aby sme boli všetci traja v pohode. No na nedostatok adrenalínu sa rozhodne nemôžme sťažovať ;)
Dlho sme hútali, za ktoré hranice sa spolu vyberieme po prvýkrát...aby to nebolo príliš, ale ani málo...a tak nakoniec zvíťazilo Taliansko.
Prečo? Lebo je to blízko, je tam piesok, dobré jedlo, malebné mestečká, milí ľudia hovoriaci krásnym jazykom... no v skratke, proste lebo milujeme Taliansko:)
Prečítať si ho už môžete tu.
Ak vás tento článok zaujal, like-nite náš Facebook page, aby ste mali priebežný prehľad o ďalších článkoch, ktoré pravidelne pridávame na blog a tiež iných zaujímavostiach, ktoré na blogu nie sú :)
Žiadne komentáre:
Zverejnenie komentára